Dnes, 6. novembra 2025, sa uskutočnilo zakladajúce zasadnutie členskej schôdze Zväzu slovenských mliekarov (ZSM), ktorý sa stáva novou platformou pre koordináciu záujmov mliekarenských spoločností na Slovensku. Tento krok prichádza v čase, keď slovenský mliekarenský sektor čelí viacerým výzvam vrátane klesajúcej sebestačnosti, vysokého dovozu zahraničných produktov a dopadov konsolidačných opatrení vlády.
Nový zväz aktuálne združuje mliekarenské spoločnosti spracovávajúce vyše 50% z celkového objemu nakupovaného a spracovávaného mlieka na Slovensku. Zasadnutia sa zúčastnilo všetkých sedem zakladajúcich spoločností (Bánovecká mliekareň – MILSY a.s., Hriňovská mliekareň – KOLIBA a.s., Žitnoostrovská mliekáreň – EUROMILK a.s., Tatranská mliekareň a.s. TAMI, Nitrianska mliekáreň – AGRO TAMI a.s., Syráreň Havran a.s. Senica, Mliekareň AGROFARMA sro, Červený Kameň) ktoré zvolili za prezidenta doc. Dr. Martina Mellena, PhD., dlhoročného odborníka v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom priemysle.
Nový prezident so skúsenosťami z praxe aj akademického prostredia
Martin Mellen predstavuje spojenie praktických skúseností s teoretickým vzdelaním. Ako doc. Dr. Ing., PhD., MBA, DBA pôsobil v rôznych pozíciách agropotravinárskeho sektora – od riaditeľa Odboru živočíšnej výroby na Ministerstve pôdohospodárstva SR , cez riaditeľa spoločnosti Podtatranská hydina v Kežmarku, až po funkciu výrobného riaditeľa v spoločnosti Babičkin dvor, a.s.. Súčasne pôsobí ako externý pedagóg na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov a Fakulte biotechnológií a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde prednáša problematiku živočíšnej výroby a potravinárstva.
Jeho akademické tituly a manažerské tituly (doc. PhDr. Ing., PhD., MBA, DBA) a dlhoročná prax v sektore ho predurčujú na vedenie organizácie, ktorá si kladie ambiciózne ciele v oblasti podpory slovenského mliekarenstva. Je tiež členom predstavenstva spoločnosti Babičkin dvor, a.s., jedného z najvýznamnejších producentov poľnohospodárskych produktov na Slovensku.
Novovzniknutý Zväz slovenských mliekarov si stanovil jasné priority, ktoré reagujú na aktuálnu situáciu v sektore:
Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti
Sebestačnosť Slovenska v produkcii mlieka dlhodobo klesá. Zatiaľ čo v roku 2019 dosahovala úroveň 85%, v rokoch 2023 a 2024 klesla na 76%. Tento trend je alarmujúci, pretože znamená, že Slovensko je čoraz viac závislé od dovozov mliečnych výrobkov zo zahraničia. ZSM chce tento negatívny vývoj zvrátiť podporou domácej produkcie a spracovania.
Slovensko v roku 2024 vyprodukovalo 938,76 tisíc ton surového kravského mlieka, čo predstavovalo len mierne zvýšenie oproti predchádzajúcemu roku. V roku 2023 pritom produkcia klesla na historické minimum 807,42 tisíc ton. Nízka sebestačnosť má priamy dopad na ekonomiku krajiny a zamestnanosť v agrárnom sektore.
Slovensko výrazne zaostáva za európskymi krajinami v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa. Podľa údajov z roku 2024 by mala spotreba dosiahnuť približne 217,8 kg na obyvateľa ročne, čo je stále menej ako odporúčaná spotreba Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na úrovni 220 kg. Pre porovnanie, v Českej republike dosahovala spotreba v roku 2016 až 247,5 kg a v Poľsku 222 kg na obyvateľa ročne.
ZSM plánuje vyvíjať tlak na zvýšenie spotreby domácich mliečnych výrobkov prostredníctvom vzdelávacích a propagačných kampaní. Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) už roky spolupracujú na podobných aktivitách cez Mliečny fond, ktorý financujú sami prvovýrobcovia a spracovatelia. Od roku 2008, kedy sa začali realizovať aktivity Mliečneho fondu, sa podarilo zvýšiť spotrebu o vyše 35 kilogramov na osobu ročne.
Jedným z najväčších problémov slovenského mliekarenského sektora je vysoký dovoz mliečnych výrobkov zo zahraničia. V roku 2024 dosiahol dovoz hodnotu 592,41 milióna eur, zatiaľ čo vývoz predstavoval iba 360,41 milióna eur, čo znamená záporné obchodné saldo vo výške -232 miliónov eur.
Dovoz mliečnych výrobkov v prvých štyroch mesiacoch roku 2025 stúpol takmer o 12%, čo slovenské mliekarne považujú za nepochopiteľné, keďže nedostatok domácej suroviny v dôsledku nákazy slintačky a krívačky (SLAK) nebol taký výrazný. Zvýšený dovoz vytvára tlak na znižovanie spotrebiteľských cien, čo znemožňuje slovenským spracovateľom kompenzovať rastúce náklady a úplne eliminuje procesy investícií v danom segmente.
ZSM bude vyvíjať tlak na obmedzenie dovozu a podporu domácich výrobkov, pričom bude zdôrazňovať výhody slovenských produktov ako sú čerstvosť, kvalita, nižšia uhlíková stopa a podpora domácej ekonomiky.
Intenzívnejšia spolupráca s výrobcami
Nový zväz plánuje posilniť spoluprácu so slovenskými výrobcami a spracovateľmi kravského aj ovčieho mlieka. Slovensko má tradíciu v produkcii ovčích syrov, najmä bryndze, a efektívnejšia koordinácia medzi prvovýrobcami a spracovateľmi môže priniesť pridanú hodnotu celému sektoru.
Zvýšená podpora investícií do mliekarenských podnikov
ZSM bude vyvíjať tlak na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za účelom vyššej podpory investícií do mliekarenských podnikov. Sektor čelí dlhodobému investičnému dlhu, ktorý presahuje pol miliardy eur. Bez modernizácie technológií a zariadení nemôžu slovenské mliekarne efektívne konkurovať zahraničným výrobcom, ktorí často operujú s modernejším a energeticky úspornejším vybavením.
Ministerstvo pôdohospodárstva avizovalo, že v roku 2025 sa bude zaoberať investičnou pomocou pre potravinárov, ktorá by mala pochádzať nielen z európskych zdrojov, ale aj zo štátneho rozpočtu. Prvýkrát za 20 rokov schválilo štát schému pomoci pre potravinárov zameranú na propagáciu, marketing a inovatívne riešenia.
Kontext vzniku: Výzvy slovenského mliekarenstva v roku 2025
Vznik nového zväzu možno chápať v kontexte viacerých výziev, s ktorými sa slovenské mliekarenstvo stretáva.
Vplyv konsolidačných opatrení vlády
V septembri 2025 vláda schválila balík konsolidačných opatrení na rok 2026, ktorý obsahuje 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Medzi opatreniami, ktoré priamo ovplyvňujú potravinársky sektor, patrí zvýšenie DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli z 19% na 23%. Hoci toto opatrenie priamo nesmeruje na mlieko a mliečne výrobky, mliekarenský sektor varoval pred dopadmi celého konsolidačného balíka.
Nákaza slintačky a krívačky (SLAK)
Prvý polrok 2025 bol pre slovenský mliekarenský sektor poznačený nákázou slintačky a krívačky (SLAK), ktorá postihla niekoľko chovov hovädzieho dobytka. Vláda nariadila drastické opatrenia vrátane likvidácie postihnutých chovov. V súvislosti so SLAK bolo celkovo usmrtených 8 578 kusov zvierat, z toho odhadovaných 3 891 dojníc.
Produkcia mlieka v dôsledku SLAK poklesla medzimesačne medzi marcom a aprílom 2025 o 7%, a v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024 evidovali spracovatelia pokles približne 4%. Aktuálny výpadok predstavoval približne 7% slovenskej produkcie mlieka, čo by bolo zvládnuteľné, pokiaľ by nedošlo k ďalším významnejším výpadkom.
Náklady na preventívne hygienické opatrenia, zvoz mlieka v reštrikčných zónach a ekonomické dopady v podobe strát pri obchodných bariérach vyčíslil mliekarenský spracovateľský priemysel na 1,2 milióna eur. Slovenský mliekarenský zväz spolu so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka ubezpečili spotrebiteľov, že slovenské mlieko a mliečne výrobky dodávané do obchodov sú bezpečné, keďže všetko mlieko je v mliekarenských závodoch pasterizované
Vysoké ceny mlieka a ekonomické tlaky
Rok 2023 bol pre slovenský mliekarenský sektor rokom s historicky najvyššími cenami surového kravského mlieka, keď priemerná výkupná cena dosiahla 44,86 centa za kilogram. V roku 2024 cena klesla na 43,29 centa za kilogram, no v máji 2025 sa opäť vyšplhala nad hranicu 50 centov.
Vysoké ceny sú dôsledkom viacerých faktorov: výskytu neočakávaných infekčných ochorení v chove hovädzieho dobytka v EÚ (modrý jazyk, slintačka a krívačka, modulárna dermatitída), zníženia produkcie mlieka v produkčných krajinách, zvýšených požiadaviek na welfare a ochranu životného prostredia a zvyšujúceho sa dopytu v globálnej spotrebe mliečnych výrobkov.
Slovenskí spracovatelia mlieka sa dnes musia starať o to, aby za domácu surovinu ponúkli dostatok peňazí – viac ako 50 centov za kilogram, aby udržali produkciu na Slovensku a aby mlieko neodchádzalo do okolitých krajín, kde sú ceny ešte vyššie. Situáciu im komplikuje rastúci dovoz mliečnych výrobkov, ktorý tlačí ceny nadol.
Klesajúce stavy dojníc
Dlhodobým problémom slovenského mliekarenstva je pokles stavov dojníc. Medziročne sa počet mliečnych kráv znižuje o tisíce kusov. Prvovýrobcovia rušia svoje chovy najmä pre enormný nárast nákladov. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) opakovane žiadal od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mimoriadnu finančnú pomoc.
„Kameňom úrazu” pre sektor sú dlhodobé problémy ako vysoký investičný dlh, kumulovaná strata odvetvia, kapitálová poddimenzovanosť a výrazne nižšia podpora z európskych aj národných zdrojov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ
Vznik nového Zväzu slovenských mliekarov (ZSM) tak znamená, že na Slovensku budú pôsobiť dve organizácie zastupujúce mliekarenský sektor, pričom ZSM združuje spoločnosti spracovávajúce vyše 50% mlieka, zatiaľ čo SMZ zastupuje teraz spoločnosti spracovávajúce pod 50 % mlieka. ZSM nechce vytvárať konkurenčné prostredie ale chce byť komplementárnou organizáciou a chce spolupracovať.
Podpora štátu a európske zdroje
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR avizovalo, že pre rok 2025 bola predstavená suma 600 miliónov eur pre priamu podporu farmárov. Významnou zmenou je zvýšenie alokácie pre oblasti s obmedzenými podmienkami hospodárenia o 57 miliónov eur do roku 2027 zo štátneho rozpočtu, čo má poskytnúť významnú pomoc pre chovateľov hospodárskych zvierat.
Premiér Slovenska deklaroval, že podpora pre agrosektor bude v ďalších rokoch aspoň na úrovni roka 2024, keď musíme najviac konsolidovať. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) zdôraznil, že sektor dostane postupne minimálne tú istú sumu štátnej pomoci, ktorá bola v predchádzajúcich rokoch.
Výzvy a príležitosti pre budúcnosť
Slovenský mliekarenský sektor stojí na križovatke. Na jednej strane čelí vážnym výzvam ako klesajúca sebestačnosť, vysoký dovoz, investičný dlh a nízka spotreba. Na druhej strane existujú príležitosti v podobe rastúceho dopytu spotrebiteľov po domácich a čerstvých produktoch, podpory zo strany štátu a európskych zdrojov a možnosti modernizácie výroby.
Vznik nového Zväzu slovenských mliekarov môže priniesť dodatočnú koordináciu a silnejší hlas pre mliekarenské spoločnosti pri rokovaniach s vládou a obchodnými reťazcami. Úspech ZSM bude závisieť od toho, ako efektívne dokáže mobilizovať svojich členov a presadiť svoje priority v praxi.
Kľúčové bude najmä zabezpečenie dostatočnej investičnej podpory pre modernizáciu mliekarenských podnikov, zlepšenie podmienok pre prvovýrobcov, aby nelikvidovali svoje chovy, a účinné kampane na zvýšenie spotreby domácich mliečnych výrobkov. Zároveň bude potrebné nájsť rovnováhu medzi ochranou domáceho trhu a zachovaním voľného trhu v rámci Európskej únie.
Slovenské mliekarenstvo má potenciál opäť dosiahnuť sebestačnosť a stať sa významným hráčom v regióne strednej Európy. Na to však bude potrebná koordinovaná spolupráca všetkých aktérov – prvovýrobcov, spracovateľov, obchodných reťazcov, štátu a spotrebiteľov.
Doc. Dr. Martin Mellen, PhD.
Prezident ZSM
6.11.2025